utorok 2. novembra 2010

Raňajkové prekvapenie ...

   V sobotu večer sa ma Lucinka spýtala: "Mamííí, o ktorej ráno vstávaš ??" - keďže ja som ozaj ranný vták /a to platí i o nedeli/, tak moja odpoveď znela: "neviem, okolo šiestej" . Vraj dobre, lebo zajtra robím raňajky. Som takmer odpadla, lebo TOTO SA EŠTE NESTALO!!!! /myslím tým nejakú raňajkovú aktivitu/ skontrolovala som či nemá teplotu, či ju nebolí hrdlo, či sa jej niečo zlé nesnívalo  atď ....  Nič podozrivého som nezistila a jej poznámku o raňajkách som akosi vyhodila z hlavy :)
    V nedeľu ráno som sa skutočne prebudila pred šiestou, v kuchyni sa matne blikotalo svetielko a v konvici zovrela voda ...  /bez mojho pričinenia samozrejme/
    Zvedavosť ma donútila vstať z postele, dotackala som sa do kuchyne a ona tam stála v hrubých ponoškách /čo ma prekvapilo tiež, lebo neznášam keď chodí bosá / a zalievala horúcou vodou čaj.  Na barovom pultíku sa mihotali iba sviečky, ktoré si ja zvyčajne ráno zapálim namiesto klasického svetla,  lebo mám rada tú atmosféru ..
 
A na stole boli skutočne pripravené raňajky a ona ma iba s úsmevom privítala : " Vidíš - som hovorila, že raňajky budú hotové keď sa zobudíš ..." 
   Krásne, skutočne krásne ... tak ma milo prekvapila, že ma to až dojalo ....
   Linduška sa pýtala:" Mamííí a to Lucka sama??"  vravím: "no, áno" na čo odpovedala: "tak zajtra urobím raňajky ja" a rituál sa zopakoval ...
       Moje žabky už pekne podrástli a už nie sú tie maličké bábatká, ktoré vyžadovali taak veľa starostlivosti  ...
... ale sú už krásne 11-ročné slniečka, ktoré mi urobili neskutočnú radosť - nie preto, že niečo urobili - ale preto, že to chceli urobiť samé a bez príkazu či poprosenia ....Tým nechcem povedať, že inak mi nepomáhajú, to niee, sú zlaté, pomáhajú mi  veľmi v kuchyni i s upratovaním - ale toto bolo také iné... strašne milé....

10 komentárov:

  1. jeeeeej skoda ze tu nie je smajlik co tlieska.Také úzasné prekvapko ti tie bambulky nachystali.No to je nádhera.Sú to pokladíky, velmi sa s tebou tesím Matka.Pre toto sa nasa snaha i ranné vstávania oplatia, ze??

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vďaka Slávik :) Však strašne rozomilé ?, som si to musela jednoducho odfotiť, nedalo sa inak :) Dúfam, že im tá aktivita vydrží i naďalej :DDD síce oni sa mi stále pýtajú pomáhať v kuchyni, to len ja mám občas menej trpezlivosti - ale zajtra som im sľúbila, že sa tam budeme motať všetky tri :)), tak uidíme ako to dopadne :))) paaa moja

    OdpovedaťOdstrániť
  3. To je milé Maťka a také raňajky určite povzbudia viac ako ranná káva :-)))Pozdravujem dievčatá, a tie moje budem motivovať tvojimi:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. máš pravdu Andrejka, veľmi to potešilo a hlavne prekvapilo :) - no veru, už len nech im to vydrží a dúfam, že to nebude len prechodné štádium puberty :DDDD

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Matka,az sa mi slzicky nahrnuli do oci,ked som to citala:)velmi krasne gesto od tvojich zabiek:)kiez by aj mna raz tak luuubili moje deticky:)
    (mauka)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Matik, mňa to tiež veľmi dojalo ... sa jednoducho ani nedalo o tom nenapísať ... Ale jedno moja zlatá som presvedčená, že budeš úplne perfektná a strašne zlatá mamina s milujúcimi dietkami. paaaa

    OdpovedaťOdstrániť
  7. No čo sa čuduje maťka, zdelili lásku k príprave jedla po mamine

    OdpovedaťOdstrániť
  8. to ešte len uvidíme Ivka :))) lebo u mňa to varenie-pečenie na začiatku vobec neprechádzalo láskou, skor povinnosťou :))) .. takže , necháme sa prekvapiť, čo sa z toho vykľuje :DDD .. ale jedno je isté, že kuchárske knihy prezerajú veľmi radi - aj ma s nimi prenasledujú :)) paaaa

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Máš veľmi šikovné mláďatká Maťka, právom na ne môžeš byť hrdá, naozaj prekrásne pripravili raňajky ... a tie sviečky a teplé ponožky sú veľkým bonusom k tomu :)
    A od fotky s vyoranými myšičkami s ovládačmi v ruke prešli veľký kus cesty a rastú Vám do krásy... tak nech Vám naďalej takto radosť robia a lásku láskou aj v takejto milo-nevšednej forme vracajú :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Ďakujem Evička:) - no veru, už m z nich vyrastajú veľké slečny ... až mi je niekedy ľúto, že to tak rýchlo ubehlo, keď boli také malilinké - i keď vtedy som si priala, aby boli čím skor samostatné .... no nemožeme mať všetko, hlavne, aby boli zdravučké ..

    OdpovedaťOdstrániť